História sídlisk Ružinova
Autori návrhu Dušan Kedro, Tibor Gebauer, Štefan Ďurkovič, Ladislav Pinkalský, Iľja Skoček, Ferdinand Konček, Ferdinand Milučký, Karol Ružek, Ľubomír Titl. Sídlisko Ružinov vynikalo v žičlivej dobe pre architektúru. Socialistický realizmus bol históriou a spoločnosť sa spamätávala s represálií. Uvoľnenie tohto obdobia prinieslo obrodenie v slovenskej kultúre naprieč celým spektrom aktivít. Architektúra bola súčasťou nového ľudského pohľadu na socializmus. Návrh sídliska vznikal v roku 1959 a realizácia v rokoch 1960 – 68. Sídlisko Ružinov bolo od začiatku navrhované ako záhradné mesto delené na štyri základné štvrte, Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň. Tie sa ďalej delili na okrsky definované verejnými funkciami, školy, škôlky obchody. Zásadným prvkom návrhu je návrh verejnej zelene, ktorého základom sú dva parky (park Andreja Hlinku a park na Ostredkoch), dve vodné plochy (Štrkovecké a Ružinovské jazero) a zeleň Martinského cintorína. (zdroj Kol.: Bratislava atlas sídlisk 2011)
Práve delenie do logicky menších celkov, ktoré vytvárajú komunitný priestor je základnou pozitívnou hodnotou, ktorá je pre modernistické sídliska zriedkavá. Problémom súčastnosti je postupné vymazávanie komunitného charakteru sídliska. Budovy malých potravín a ostatných verejných služieb v jednotlivých okrskoch väčšinou neslúžia pôvodnej funkcii. Jednotný charakter územia je ďalej rozbíjaný rôznorodou farebnou identitou jednotlivých panelákov. Na jednej budove nájdete viacero farebných schém, ktoré si konkurujú a bojujú o to, ktorá je najindividuálnejšia. A tak sa z panelákov ich obyvatelia pokúšajú urobiť solitérne objekty, ktorými oni samy ale nikdy nebudú. Výsledok rozporu medzi pôvodným návrhom a novodobou farebnosťou vytvára vizuálny chaos. Z nášho pohľadu je potrebné vrátiť sa spať k chápaniu Ružinova ako komunitného sídliska. A znovuvybudovať priestorovú a vizuálnu identitu jednotlivých častí.
Mapovanie Ružinova
Mapovanie Ružinova slúžilo v tomto projekte na identifikovanie jednotlivých elementov sídliska a ich súčasného stavu. Jednotlivé vrstvy reprezentujú časti urbanizmu s ich kvantitatívnymi ukazovateľmi. Prekrytím jednotlivých vrstiev je možné označiť jednotlivé susedské okrsky, poprípade skúmať vzťahy medzi jednotlivými elementami sídliska.
Pre definovanie konkrétneho susedstva je rozhodujúca jeho poloha. Základným poznávacím znakom, ktorý sme navrhli, je farba. Tá identifikuje dané susedstvo. Výber konkrétnej farby je ponechaný na rozhodnutie vo vnútri susedstva, avšak je obmedzený nami navrhnutým vzorkovníkom možných farebností.
Prezentovaný výskum je výsledkom niekoľkých týždňov mapovania Ružinova. Za taký krátky čas však nie je možné zmapovať všetko a stopercentne. Pokiaľ v mapách nájdete chybu napíšte nám, radi ju odstránime.